Kapitola I: Zelená je tráva, futbal to je hra

Autor: Laura Rausch | 25.6.2011 o 11:13 | (upravené 25.6.2011 o 11:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  29x

Začiatkom augusta sme si konečne, po dlhom a úmornom hľadaní našli prenájom. Každý chudobný študent, ktorý si už prešiel touto perepúťou, vie o čom hovorím a uzná, že slovo perepúť je na opis tohto procesu také vhodné, že ho môžem použiť aj dvakrát v jednej vete. So Sašou sme si zo začiatku naivne mysleli, aká to bude celé zábava, ako si nájdeme krásny, útulný bytík, samozrejme s lacným nájomným a rovno v centre mesta. Ako sa budeme cítiť dôležito, že bývame samy, ako sa vyhráme na zariaďovaní, a potom si budeme svorne nažívať. Pravda bola taká, že celý jún a júl sme strávili čítaním inzerátov, spoznali sme asi všetkých realitných maklérov z Bratislavy a blízkeho okolia, naše hľadanie sme stihli už niekoľkokrát vzdať, Saša stihla vynadať jednej odpornej pani z realitky do rozkysnutých starých burgýň, ktoré celý deň len sedia na rozkysnutom zadku, mne istý pán majiteľ ponúkol cenu dohodou s tým najslizkejším úsmevom na tvári, aký si viete predstaviť a keď sme sa do stali do fázy, že nám obidvom zvonili telefóny desaťkrát za deň a ukazovali volajúcich: Blumentálska, Mikovíniho, Dunajská, prišli sme k trom záverom, ktoré nám mal niekto povedať ešte predtým, než sme začali hľadať:

1. Nájsť si dobrý prenájom je náročné

2. Nájsť si dobrý a lacný prenájom je náročné a úmorné

3. Nájsť si dobrý a lacný prenájom so statusom študent je náročné, úmorné a miestami nemožné

Nakoniec sa to celé skončilo dobre. Našli sme si 3-izbový byt v Starom meste, za normálnu cenu. Majiteľom bol starší, milý pán, ktorý mi pripomínal deduška večerníčka, ešte aj takého psa mal. Byt bol síce starší a museli sme v ňom vetrať ešte týždeň po nasťahovaní, ale bol aspoň zrekonštruovaný ( mal vymenené okná, aj nové podlahy a kuchynskú linku), čistý a mohli sme si ho zariadiť podľa seba. Dostali sme poloprázdny byt, bez postelí, skriniek, kobercov, lampičiek, gauča, telky a ostatných čačiek-mačiek, ktoré sme nasledujúce týždne podonášali.

K novej adrese nám so Sašou nečakane pribudol aj nový nájomník- Robo. Robo bol spolužiak Erika, môjho kolegu barmana, o ktorom sa dočítate viac ešte v tejto kapitole. Nedostal intrák a tak si narýchlo zháňal prenájom. So Sašou sme nemali to srdce neprichýliť ho. Robo totiž vo väčšine žien dokázal jeho psími, večne smutnými očami,  navodiť pocit, že sa o ňho treba postarať, inak neprežije. V skutočnosti bol oveľa múdrejší ako sa na prvý pohľad zdal a myslel si, že s touto taktikou si u nás bude žiť ako prasa v žite. Prasa, ktoré keď býva s dvoma babami, hádam nebude upratovať, stačí keď občas nahodí svoj pohľad. Keď sme ho so Sašou prekukli, pod hrozbou vyhodenia z bytu sľúbil, že bude chodiť na nakúpy, vynášať smeti a keď už teda inak nedáme, tak on si okolo sebe aj povysáva. Takýto sľub nám stačil, a tak sme ho u nás nechali. Zmenšil nám nájomné, prespával v obývačke na posteli, ktorú si sám priniesol a doniesol aj telku. A bol fajn.

Celé zariaďovanie a prvý týždeň spolunažívania v trojici sme prežili bez hádok. Keď sme riešili odkiaľ vezmeme koberec do obývačky, ktorý sa nám už nezmestil do rozpočtu,  Robo sa ponúkol, že prinesie nejaký od babky, ktorý dostala v akcii 2+1 zadarmo. Keď ho Robo vybalil v obývačke, rozbehla sa prvá hádka.

´´ Povedal si, že prinesieš zelený koberec.´´  začala Saša.

´´ Veď je zelený.´´

´´ Toto nie je zelený koberec, to je umelá tráva.´´

´´ Šak to je trávová zelená.´´

´´ Ale k takej farbe sa nič nehodí. Tereza donesie gauč, farby terakota, a už sem môžeme zavesiť len neónovo ružové závesy a prídu si to vyfotiť do Pekného Bývania.´´

´´ Saša, nepreháňaj.´´ zapojila som sa. ´´ Buď budeme mať tento koberec alebo žiadny.´´

´´ Tak to radšej žiadny.´´

´´ Ona vôbec nevie byť vďačná.´´ odišiel urazene Robo.

´´ Veď to nie je až taká strašná farba.´´

´´ Kriste, veď sa na to pozri. Dáme do každého kúta bránku a môžeme tu začať hrávať futbal. Ja sa nečudujem, že takýto koberec rozdávali zadarmo.´´

´´ Nejako to zladíme.´´ povedala som a hlavou mi už bežali farebné kombinácie.

A aj sme zladili. Starú pohovku, farby terakota, nám rodinný známy prečalúnil za rodinnú cenu , na fialovo. Saša protestovala, že som stratila posledné zvyšky vkusu, pár dní sa ešte mračila, no nakoniec v obývačke trávila viac času ako vo svojej spálni.

xxx

Bolo 8:20 ráno a v električke také neskutočné teplo, že aj centrofixka, ktorou boli zaškrtané oči istého pána politika, želajúceho ženám všetko naj k MDŽ, sa začínala pomaly roztápať. Už som si zvykla, že v tie najteplejšie dni, s najväčším množstvom slnečných lúčov, ktoré sa koncentrovali výhradne na našu ružovú pláť, som schytala rannú službu ja. Dorazila som na našu ružovú pláž a Erik už za barom poslušne leštil poháre. Sadla som si na barovú stoličku a začala sa ovievať nápojovým lístkom.

´´ Servus.´´ pozdravil ma ´´ Teplo čo?´´

´´ No.´´ prikladala som si na líce fľašu studenej minerálky.

´´ Toto máme mať dnes na sebe.´´ povedal a prehodil cez bar modrý futbalový dres.

´´ To si robíš srandu, je také teplo, že na sebe ledva znesiem, to čo mám teraz...´´ zamračene som sa snažila protestovať.

´´ Príkaz od najvyššieho´´ usmieval sa škodoradostne Erik a kontroloval čistotu pohára v slnku.

Zhlboka som vydýchla, zahryzla si asi desať krát do jazyka a nedôverčivo som si začala prezerať ten dres.

´´ Netvár sa tak, ty vieš čo je dnes?´´

´´ Futbal?´´ spýtala som sa ironicky.

´´ No nie že futbal...tam sa píše história moja zlatá.´´

Prevliekla som si dres cez hlavu.

´´ A preto sa ja musím celý deň potiť v tejto umeline ?´´ pričuchla som k dresu a ovalil ma známy vánok z Číny.

´´ Vieš koľko príde ľudí? Si predstav koľko môžeš zarobiť na tringeltoch.´´

´´ Jasné, lebo ľudia nechodia do roboty, do školy. Nikoho nezaujíma nič iné, len futbal. ´´ skladala som dolu stoličky.

´´ Začína až o štvrtej, na druhý polčas tu máme plno. A nebuď taká ignorantka. Však si Slovenska, kde je tvoja národná hrdosť?´´

Vždy ma fascinovalo, čo vedel tento chlapec zo seba dostať o deviatej ráno.

´´ Moja národná a ostatná hrdosť sa stratila v momente, keď si na seba navliekla tento dres Made in China.´´

´´ Veď počkaj, ešte tu budeš skákať od radosti keď dáme tých manekýnov dole.´´ ukončil našu prvú rannú konverzáciu Erik a zapol rádio a hlasy Adely a Sajfu sa už ozývali po celej pláži.

Erik bol náš Casanova. Na každú službu prišiel v čiernom tričku, s decentne rozopnutými gombíkmi pod krkom, ktoré odhaľovali presne toľko z hrude, koľko stačilo na to, aby si všetky dievčatá, ženy , manželky, matky, svokry a ostatné stvorenia z Venuše, ktoré boli naokolo dokázali predstaviť čo je pod zvyškom trička. Krátke rukávy trička končili  presne nad vypracovanými bicepsami a jeho modré oči  dotvárali obraz dokonalého barmana.  Za tou machovskou maskou chalana z FTVŠ bol v skutočnosti celkom milý chalan, ktorý si na seba zarábal už od 15-tich a ktorý je jasnou ukážkou predčasnej dospelosti. Na spoločnú vlnovú dĺžku sme sa s Erikom naladili pred dvomi rokmi, po tom, ako sa ma prvý a posledný krát pokúsil zbaliť. Hneď potom sa stal  kombináciou staršieho brata a vyhadzovača zo striptízového baru, takže odo mňa odohnal vždy všetko s kombináciou chromozómov XY.

Dni na našej ružovej pláži plynuli celkom rýchlo, niekedy až stereotypne. Prakticky každý deň chodil okruh stálych zákazníkov. Zavalitejší starší pán si pri každodenom kapučíne zmapoval,čo je nové u nás a vo svete. Vždy prišiel s kopou novín a pravidelne ma  poinformoval o všetkom dôležitom. Dnes bol témou číslo jeden samozrejme futbal, a tak som vedela kompletnú zostavu Slovenska aj Talianska, taktiku trénera, kto je zranený, koľko máme bodov v tabuľke...keď začal niečo o rozostavení 4-4-2, decentne som to uhrala frázou, ako sa nám to tu plní a ja musím bežať obsluhovať. ´´Vzdelávať ´´ sa k nám chodili vysokoškoláčky z neďalekej ekonomickej. Pri lehátkach  mali vždy rozložené skriptá, v rukách držali vyznačovače a hádzali pohľady na Erika a jeho nenapodobiteľných kamarátov. Nebolo dňa aby nejaký u nás nepresedel celý deň. Dnes prišiel  Filip a ja som si počas obednej pauzy vypočula dôležitú debatu o tom, ako sa rozoznávajú pravé prsia od silikónov. Keď spočítali všetky silikóny na pláži a skončili s tipovaním veľkosti mojej podprsenky, zvrhla sa debata, ako inak, na futbal.

Na mobile som práve kontrolovala, koľko času tu ešte musím stráviť, počúvaním týchto futbalových debát, v ktorých som polovici slov nerozumela. Kľudne vám vysvetlím teóriu elektromagnetického poľa ak chcete, ale čo je to  malé vápno, neviem ani keď ma zabijete. Keď prišiel šéfko, ako sme všetci nášho šéfa familiárne volali, zostávala do konca šichty hodina, teda aspoň to som si pôvodne myslela. Šéfko totiž chcel, aby sme dnes zostali všetci až do večera, potrebuje vraj zdvojiť sily, lebo dnes príde toľko ľudí, o koľkých sa nám ani nesnívalo. No mne sa dnes o futbale bude určite snívať. Dostane príplatky a také tringelty, že si máme doniesť mešce. Aby tých exkluzívnych prekvapení nebolo málo, šéfko si na nás vymyslel ešte jednu super hru, ktoré sme hrali všetci už od rána a ani sme o tom netušili. A potom že chlapi nie sú ako malé deti.  Na pláži sme mali kvôli majstrovstvám sveta špeciálnu Chillout zónu s veľkoplošnou obrazovkou, kde všetci fanatici sledovali zápasy. Dnes tam dvaja ´´šťastlivci´´ z nás úbohých chudobných študentov, čašníkov,  pôjdú obsluhovať.

´´Prinesiete pár pív, kávičiek, džúsikov a miešaných drinkov, a potom si môžete sadnúť a kľudne pozerať futbal, až kým sa nejaká ruka zákazníka nezdvihne, že vás potrebuje.

 ´´ Zlatá baňa´´ šuškal mi Erik.

´´ Takže, kto si ráno z tých dresov vybral kapitánske, od tretej obsluhuje v Chilloute.´´ povedal víťazoslávne šéfko a tváril sa ako náš profesor, keď dovysvetloval teóriu kvantovej fyziky.

Hádajte, kto mal na sebe celý deň kapitánsky dres?

S Erikom sme v ten deň z pláže odchádzali pred polnocou. Stále sa mu zdalo ohromne vtipné volať ma slečna kapitánka a ja som ho stále upodozrievala, že nám tie dresy vybral naschvál. Každý, číta túto knihu, aj ten najväčší futbalový ignorant, akým som bola ja, aj keby nechcel, vie, že v ten deň sme vyhrali. Keď som sedela v Erikovom aute cestou domov, v taške mi štrngalo kilo drobných, ani som si neuvedomila, že mám ten smradľavý dres stále na sebe. A keď niekto vonku z auta zareval Slovenskóóó a Erik mu odtrúbil, uvedomila som si, že som dnes celkom vážne pozerala futbal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?